„Jemná, zahmlená no veľmi silná spomienka na niečo, čo sa nestalo. Objavuje temné zákutia ženskej duše, efemérnosť romantických vzťahov, minulosť a nuansy detských spomienok, ktoré nás celý život sprevádzajú a ovplyvňujú.“ - K.M.

Katarína Máliková na svojom v poradí druhom albume prekračuje hranice žánru world music a posúva sa do nových, pre ňu neprebádaných zdrojov zvuku.

V repertoári albumu Postalgia zachováva krehkosť klavírnych aranžmánov a spevu, ktorý stále miestami odkazuje na "temný horehronský" vokál, oveľa viac však počuť nové nástroje, syntetizátory, či napríklad inšpirácie škandinávskym synth-popom.

Ukážka.